Prof. Milan Križo

   Milan Križo sa narodil 10. augusta 1928 v podpolianskej obci Hrochoť, kde prežil detstvo. Po maturite na banskobystrickom gymnáziu Andreja Sládkoviča v r. 1951 odišiel študovať do Brna na Vysokú školu zemědelskú (súčasnú Mendelovu univerzitu), kde po promóciách v r. 1951 ostal pracovať do roku 1968.

   V tomto roku sa vrátil späť na Slovensko a jeho pôsobiskom sa stala Vysoká škola lesnícka a drevárska (terajšia Technická univerzita vo Zvolene). Tu pôsobil ako pedagóg a vedecký pracovník až do roku 1996, keď odišiel do dôchodku. 

  V roku 1998 sa ešte na krátko vrátil k pedagogickej činnosti na fakulte Prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde učil do roku 2003. Počas svojho plodného pracovného života bol členom viacerých Vedeckých rád a organizácií. Výsledky svojich výskumov publikoval v množstve vedeckých prác, odbornej literatúry a skrípt.

  Kolegovia a študenti majú natrvalo v pamäti jeho odborné prednášky a terénne exkurzie, predovšetkým na jeho milovanú "matku Poľanu", ktoré boli neraz obohatené aj o ľudovú pieseň. Veď jeho meno sa neodmysliteľne spája s podpolianskym folklórom.

  Už počas vysokoškolských štúdií v Brne v roku 1949 inicioval založenie Vysokoškolského súboru ľudových piesní a tancov folklórneho súboru Poľana, kde pôsobil ako jeho umelecký vedúci. V roku 1954 začal spolupracovať s Brnenským orchestrom ľudových nástrojov. 

  Po príchode do Zvolena aktívne pôsobil vo vysokoškolskom súbore Poľana pri Vysokej škole lesníckej a drevárskej, kde sa stal vedúcim mužskej speváckej zložky. S folklórom precestoval celý svet, no vždy sa rád vracal domov.  

  Aktívne sa podieľal na organizovaní medzinárodného festivalu vysokoškolských folklórnych súborov Akademický Zvolen. Pôsobil ako spoluorganizátor a neskôr ako čestný hosť folklórneho festivalu v Detve a festivalu Očovská hruda. Býval pravidelným členom a predsedom rôznych súťažných podujatí zameraných na ľudovú pieseň. Vydal niekoľko albumov a knižnú zbierku ľudových piesní z obce Hrochoť s názvom "Moje piesne".

Za svoje aktivity, či už na poli vedeckom alebo folklórnom získal mnohé ocenenia a uznania.

Svojim študentom vštepil lásku a úctu k prírode a mnohí z nich šíria jeho odkaz ďalej.

Ako folklorista rozdával nadšenie a radosť a svoju energiu zanechal v mnohých kútoch sveta.

Svoje krstné meno dostal podľa Milana Rastislava Štefánika, ktorý bol jeho veľkým vzorom a jeho krédom "Nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel." sa vo svojom živote inšpiroval.

Bol studnicou nevyčerpateľnej energie až do vysokého veku. Nevedel zaháľať a stále mal rozpracovaných niekoľko projektov a neustále sa vzdelával. Až do svojej osemdesiatky nechodil k lekárovi, a keď už neskôr musel, brával si so sebou do čakárne anglické slovíčka.

  Milan Križo svoj život prežil plnohodnotne, tvorivo a naplno. Každú jeho chvíľu využíval produktívne.  Všetko, čo robil, robil s nadšením a láskou. 

  Bol nezabudnuteľným pedagógom, vedcom, umelcom a kamarátom. Ale predovšetkým bol milujúcim synom, bratom, manželom, otcom a dedom.