Hrochotský mlyn a chýrna mlynárka.

Hrochotský mlyn bol miestom pôsobenia chýrnej hrochotskej mlynárky, tak jedinečne ospievanej v ľudovej piesni.

Hádam jedny z najkrajších ľudových piesní nášho kraja ospevujú chýrnu "hrochockú mľinárku", prostredníctvom ktorej sa hrochotský mlyn, cezeň aj Hrochotská dolina a možno aj celá Poľana ešte viac zviditeľnila mnohým, no isto najviac milovníkom našej ľudovej piesne.

Zatiaľ nevieme, kedy táto bezpochyby švárna žena žila v tomto mlyne, ba ani to, či prichodiacich poctila len baraninou, či hovädzinou ako nám naznačuje text piesne. Veľa veršov opisuje udalosti, ktoré sa tu odohrali a ktoré sa končili možno neraz takto:

A keď jej odvážiu, do dverí jej zastavu,

na jej bľeduo ľíčko deveť rás hu boskau.

Deveť rás hu boskau, desiati ňemohou.

ej, bou bi to šuhaj, čo bi ťi pomohou.

Je však možné, že sa hrochotská mlynárka dostala do povedomia a následne aj do ľudovej piesne po tragickom skončení jej milostných avantúr, ako nám ich podáva ďalšia prekrásna balada:

Od Hrochoťi do mľina cesta višľiapaná,

chto tú cestu šľiapavau, ten mľinárku milovau.

Šľiapavau hu Jaňíčok, klope na okienko,

klope, klope na dvere, či mľinárka f komore.

Šla mľinárka pre vodu, pre vodu stuďenú

a viďela tam plávať svého miľího hlavu.

Ej, hlavička, hlavička, ďe je tvoje ťelo?

U mľinára, f pivňici, na dubovej lavici.

Krátka história Hrochotského mlyna.

Nevieme, kedy sa tieto udalosti udiali, ba nemáme dosiaľ ani doklady o výstavbe prvého mlyna v Hrochotskej doline. Až zo začiatku 18. st. jestvuje písomná správa, že sa do roku 1725 dovoľuje Hrochoťanom postaviť nový mlyn. Z toho možno usúdiť, že ten prvý, alebo skorší, bol postavený isto aspoň v 17. storočí.

Ten nový fungoval asi nepretržite až do doby socialistickej prestavby poľnohospodárstva a nasledujúceho rušenia mlynov, ďalej už zrejme nerentabilných. Veľká škoda, že sa po zrušení mlyna zničilo celé jeho vnútorné vybavenie.

Hrochotský mlyn bol zariadený na vodný pohon, ako veľká väčšina mlynov v tej dobe. Voda sa privádzala náhonom z Hučavy zhora na veľké mlynské koleso, od ktorého sa získaná energia prevádzala na zariadenie do pomerne zložitého systému mlyna, prípadne neskoršie aj do "píly". Mlynské koleso bolo jedným z nápadnejších zariadení a znásobovalo atraktivitu daného priestoru. Časom došlo však aj k jeho likvidácii.

     Veľkou nevýhodou hrochotského mlyna bola jeho izolovanosť od okolitých usadlostí a neľahká dostupnosť po zle udržovanej ceste aj z najbližšej Hrochote, odkiaľ sa jedine regrutovali záujemcovia o potrebné služby mlyna.

Milan Križo