en-Hrochotský mlyn - Vstupná brána do CHKO Poľana

Západná hranica CHKO, BR Poľana sa nachádza necelých 200 m od Hrochotského mlyna v doline Beňová. 

S ohľadom na špecifiká prírodných pomerov a ráz krajiny, vrátane rôznych vplyvov človeka na ňu, bola veľká časť Poľany (s.l.) vyhlásená za Chránenú krajinnú oblasť a neskoršie aj za Biosferickú rezerváciu. 

Chránená krajinná oblasť (CHKO) je rozsiahlejšie územie s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny, alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Na území CHKO platí druhý stupeň ochrany.

CHKO Poľana bola vyhlásená v r. 1981 Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR c. 97/81 Zb. Jej rozloha nie je dosiaľ ujednotená s ohľadom na rôzne okolnosti (majetko-právne usporiadanie a pod.), udáva sa okolo 20 000 ha. V r. 1984 bola zriadená Správa CHKO Poľana, ktorá koordinuje využívanie územia a zosúlaďuje rôzne zámery s požiadavkami ochrany prírody.

Biosférická rezervácia (BR) je územie, ktoré poskytuje základné vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom a má slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.

V r. 1989 boli spracované podklady a vykonané zónovanie územia potrebné pre jeho zaradenie do svetovej siete biosférických rezervácií. Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" (MAB) bola CHKO Poľana zaradená dňa 27. marca 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO.

Územie Poľany patrí medzi najmenej urbanizované veľkoplošné chránené územia na Slovensku. Prevláda horská lesnatá krajina s bohatstvom rastlín a živočíchov. Poľnohospodárska pôda v CHKO zaberá okolo 3001 ha, lesná pôda 17 102 ha, čo je 84 % územia. Odlesnené plochy s trávnatými lúčnymi porastami sa vyskytujú na niekoľkých väčších či menších lokalitách, medzi ktoré patria aj Kyslinky.

Flóra Poľany.

 Zaujímavosťou flóry je prelínanie sucho- a teplomilných druhov s druhmi horskými a subalpínskými. Teplo-suchomilné druhy sa nachádzajú v južnej časti CHKO. Horské a subalpínske druhy sa viažu predovšetkým na chladné stanovištia vyšších polôh. Značné výškové rozpätie, rôznorodosť expozícií a vplyv panónskej klímy podmienili na pomerne malom území výskyt takmer všetkých vegetačných lesných stupňov, od dubín, cez zmiešané lesy až po vrcholovú pralesovitú smrečinu. Doposiaľ bolo na území CHKO zistených viac ako 1200 druhov vyšších rastlín. Bohaté sú spoločenstvá papraďorastov a machorastov, mnohé druhy terrestrických, epifytických aj drevokazných húb a mnohé druhy lišajníkov. z ktorých mnohé sú náročné na čistotu ovzdušia.

Fauna Poľany.

Svojráznosť prostredia a vegetácie ovplyvňovali aj vývoj a súčasné zloženie živočíšstva Poľany. Na pomerne malej ploche sa tu vyskytujú živočíšne spoločenstvá listnatého, zmiešaného a ihličnatého lesa, krovinových a bylinných formácií, miestami spestrené spoločenstvami skalných biotopov. Pomerne malý rozsah antropogenných zásahov do prírodného prostredia (okrem obhospodarovania lesa) umožňuje existenciu viacerým vzácnym a chráneným druhom.

Zo stavovcov tvoria najpočetnejšiu skupinu vtáky. Bolo tu zatiaľ zistených 174 druhov vtákov, pričom 128 z nich tu aj hniezdi a tak tu bolo právom vyhlásené chránené vtáčie územie Poľana. Veľmi ohrozenou skupinou sú dravce. Neodmysliteľnú súčasť fauny Poľany tvorí 56 druhov cicavcov. Poľovná zver tu má výborné trofejové hodnoty, najmä jelenia zver. Územie Poľany bolo v r. 1975 vyhlásené za Chránenú poľovnú oblasť pre jeleniu zver. V biosférickej rezervácii Poľana sa vyskytuje 11 druhov obojživelníkov. Plazy sú zastúpené 9 druhmi. Veľmi bohaté je zastúpenie bezstavovcov, z ktorých je veľa druhov vzácnych a endemických. Zaujímavá je fauna mäkkýšov, ktoré sa viažu najmä na zachovalé lesné ekosystémy, s viacerými karpatskými endemitmi.. Bohatá je tiež fauna pavúkov, koscov, mnohonožiek a stonožiek. Najbohatšiu triedu bezstavovcov predstavuje hmyz s pestrým zastúpením druhov rozmanitých ekotopov a vegetačných stupňov.

Po sopečnej činnosti sa v kaldere Poľany zachovalo niekoľko zaujímavých svedkov, dnes význačných krajinotvorných elementov a chránených prírodných útvarov.

Zadná Poľana.

Zadná Poľana je našou najväčšou Národnou prírodnou rezerváciou. Zaberá vrcholovú časť Poľany s priľahlými svahmi. Najvýznamnejší je výskyt smrečín na najjužnejšom okraji ich pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade. Pôsobivý je pralesovitý vzhľad skoro 200-ročného smrekového porastu, ktorý je doplnený javorom horským, jarabinou vtáčou a bukom. Z ďalších drevín sa vyskytuje jedľa biela, javor mliečny a brest horský. Krovinové poschodie tvoria zemolez cierny, vrba sliezska, ríbezla alpínska, lykovec jedovatý, ruža ovisnutá a iné. V dvojvrstvovom bylinnom podraste možno zaznamenať najmä horské a subalpínske druhy, ako sú kamzičník rakúsky, mliečivec alpínsky, mačucha cesnačkovitá, iskerník platanolistý, soldanelka horská, kýchavica Lobelova, chlpaňa lesná, smlz chĺpkatý, cesnak kadí a iné.

Rezervácia je určená na samovoľný vývoj, kde možno študovať všetky typy spoločenstiev vyšších polôh masívu Poľany. Výmera: 695,09 ha. Rok vyhlásenia: 1999 (pôvodne v r. 1972). Katastrálne územie: Hriňová, Očová.

Prírodná rezervácia pod Dudášom.

Prírodná rezervácia pod Dudášom sa nachádza na svahoch pod Zadnou Poľanou. Rezervácia je len malým fragmentom pôvodných lesov s vysokou produkciou drevnej hmoty. Tvorí ju 130-200-ročný porast s výskytom ešte starších jedincov, ktorý je ukážkou pozoruhodnej rastovej schopnosti jedľových bučín oblasti Poľany. Ihličnaté stromy tu dosahujú mimoriadne rozmery. Zvlášť zaujímavý je zvyšok "veľkej jedle", ktorá vyschla v r. 1976. Výškou 53 m, obvodom 575 cm, objemom viac ako 50 m3a vekom nad 500 rokov patrila medzi najmohutnejšie v bývalom Československu. Rezervácia bola vyhlásená v r.1980 na rozlohe viac ako 6 ha.

Prírodná rezervácia Pri Bútľavke.

Prírodná rezervácia Pri Bútľavke sa nachádza na pravej strane Hučavy pod Žiarom. Predstavuje zachované územie s pôvodným drevinovým zložením doplnené skalnými útvarmi a skalnými stenami vysokými až 25 m, budovanými andezitovými tufobrekciami.

Vzácnosť územia dopĺňa jednotlivý výskyt tisu. Rezervácia bola vyhlásená v r. 1993 s výmerou 21 ha. Vyskytol sa návrh na podstatné zväčšenie rozlohy, kde by boli zahrnuté dubiny okolo Hrochotského mlyna až po jedinečné zmiešané porasty duba, buka a jedle na južných svahoch Žiaru.

Hrochotská Bukovina.  

Chránený areál Hrochotská Bukovina predstavuje biotop, na ktorom sa vďaka zachovalosti prirodzených trávnych porastov vytvorilo veľmi pestré spoločenstvo rovnokrídlovcov (Orthoptera ) s výskytom dvoch vzácnych a ohrozených druhov Arcyptera fusca a Pholidoptera frivaldskyi.

Jánošíkova skala. 

Prírodná pamiatka Jánošíkova skala, ktorá sa nachádza na pravej strane Hučavy pod prírodnou rezerváciou Bútľavka je mohutné aglomerátové bralo s výškou až 30 m. Zvetrávacie procesy mechanicky porušujú komplex pozdĺžnymi trhlinami a vytvárajú počiatočné štádium skalného mesta. Mechanickým zvetrávaním vznikol aj otvor uprostred brala, pripomínajúci malú jaskyňu. Za chránené územie bola vyhlásená už koncom 19. st., znovu vyhlásená za chránený prírodný výtvor v r. 1964.

Bátovský balvan.

Prírodná pamiatka Bátovský balvan, ležiaci blízko údolnej cesty neďaleko bývalej horárne Bátová, predstavuje mohutný aglomerátový blok, ktorý sa zrejme v starších štvrtohorách uvolnil v dôsledku mrazového zvetrávania a zrútil sa do údolnej nivy Hučavy. Blok je 14 m vysoký s priemerom 8 m. Medzi spevneným sopečným materiálom vidieť typickú sopečnú bombu hruškovitého tvaru, ktorá svedčí o tom, že v čase dopadu po erupcii bola ešte v polotekutom stave.

Hrochotská jaskyňa.

Prírodná pamiatka Hrochotská jaskyňa je 42m dlhá a 11m hlboká rozsadlinová jaskyňa na ľavej strane Hučavy pod osadou Bugárovo. Významná z geologického a geomorfologického hľadiska, tvorená z konglomerátov až brekcií andezitov. Verejne nie je prístupná.

Dolná Zálomská. 

Chránený areál Dolná Zálomská nachádza sa neďaleko od Kysliniek na pravej strane cesty smerom na Dudáš. Je ukážkou dobre zachovaných druhovo bohatých prameniskových, slatinných a stredne vlhkých lúčnych spoločenstiev, ktoré reprezentujú typickí predstavitelia flóry a fauny.

M. Križo