en-Genius Loci - Hrochotský mlyn

  Pred rokmi môj ocko napísal veľmi zaujímavý príspevok o Hrochotskom mlyne. Nemal v pláne ho publikovať... 

 Ako sám napísal v apríli 2016 "Príspevok som písal pre pár rokmi viac menej pre vlastné potešenie a bez väčšej ašpirácie na publikovanie."

Myslím si, že by to bola škoda nechať toto dielko nevydané. A dúfam, že 2024 bude rokom, kedy uzrie svetlo sveta.

 "Latinský výraz Genius loci je odvodený od dvoch latinských slov: genius znamená v preklade do slovenčiny strážny duch (niekoho, niečoho, napr. človeka, miesta, mesta, štátu a pod.) a v prenesenom význame, ako napr. v gréckej mytológii, odpovedal termínu, či pojmu tajomný ochranný duch, ochranné božstvo (niekoho, niečoho). Latinské slovo locus má v slovenčine niekoľko odpovedajúcich výrazov, ako napr. priestor, miesto; pôda, terén; krajina, zem; dedina, osada, mesto; bydlisko, byt a pod. Keby sme chceli termín genius loci preložiť do slovenčiny, tak by sme si najskôr vybrali, aspoň v našom prípade, výraz ochranca, strážca, možno svedok významnosti, zaujímavosti, dôležitosti tohto miesta.

Hrochotský mlyn môže byť symbolom niektorých zaujímavých, ba aj významných prírodne - spoločenských javov. A hneď sa tu natíska niekoľko udalostí, okolností, odohrávajúcich sa v rôznych a nápadne odlišných, dokonca geologicko-historických časových úsekoch a dotýkajúcich sa niekoľkých, na prvý pohľad navzájom nesúvisiacich alebo len akoby okrajovo spoločných, ale pre nás nadmieru zaujímavých a jedinečných udalostí.

Pri bližšej špecifikácii niektorých z nich sa nemusíme vždy pridŕžať prísne dokladovaných údajov. Veď niektoré sa nám zachovali viac menej len v podobe útržkovitých ľudových tradícií, v baladách, piesňach a aj tie z nich akoby najmladšie, odohrávajúce sa v nie dávnej minulosti, nemajú už dnes presvedčivých pamätníkov. 

Ale to nám vôbec nemusí vadiť, lebo ony – zastreté akoby rúškom akejsi tajomnosti – dovolia nám popustiť uzdu predstavivosti, znásobiť množstvo možných kombinácií a tak dodať tomuto nášmu rozprávaniu možno väčšiu príťažlivosť. A skôr ako sa pokúsime niektoré základné charakteristiky tohto nášho objektu uviesť bližšie, nadobúdame pri podrobnejšom skúmaní priam presvedčenie, že náš akoby zidealizovaný - a v dôsledku toho obdarovaný epitetom "genius loci" - objekt, nie je osamote vypreparovaný, ale ako by zapadal do zaujímavej a nie ľahko vysvetliteľnej súhry rôznych prírodno-spoločenských javov. 

A táto súhra okolností akoby zakomponovávala náš objekt do širšie chápaného pojmu lokalita, ktorý takto získava na patričnom význame a priznajme, aj na akejsi väčšej príťažlivosti a tajomnosti. A aby naša predstavivosť voľne pokračovala – aj keď isto nie bezhranične – môžeme pripísať túto tajomnosť našej lokality akýmsi prazvláštnym prírodným silám, ktoré akoby priam magneticky priťahovali, ba skoro predurčovali, ďalej popisovaný sled udalostí.

Z toho pohľadu sa nám Hrochotský mlyn a jeho najbližšie okolie javí ako zaujímavý z hľadiska daností:  prírodných a spoločensko-historických vrátane folklórnych.

• Vstupná brána do CHKO-BR Poľana
• Vstupná brána do Hrochotskej doliny a do kaldery jedinečnej treťohornej sopky s centrom v Kyslinkách,
• Miesto, ktoré leží v tesnej blízkosti alebo na hranici medzi treťohornými sopečnými sedimentmi a geologicky veľmi pestrým okolím predhoria Poľany.
• Južné svahy na pravej strane Hučavy so zachovanými dubovými porastmi a vzácnymi teplomilnými prvkami flóry ( Lathyrus pannonicus a i. )
• Miesto, kde bol väznený a kde mal byť popravený hrochotský farár a veľký štúrovský básnik, autor Maríny a Detvana, Andrej Braxatoris Sládkovič,
• Miesto pôsobenia chýrnej hrochotskej mlynárky, tak jedinečne ospievanej v ľudovej piesni.
• Miesto, kde tragicky skonal hriňovský zbojník Matúš Budáč, ospievaný v známej podpolianskej balade a údaj v nej, že sa tak stalo " pri vápenej peci ".
• Významná zástavka lesnej železničky vedúcej z Vígľaša cez Kyslinky na Polianku, kde hlavne cez letné mesiace, počas kosby sena na rozľahlých hrochotských lúkach, nasadali zavčas rana hrochotské ženy na odkryté vozne, prepravníky dreva, tzv. platoše, s batohmi so stravou pre koscov a neodmysliteľnými hrabľami trčiacimi vysoko nad ich hlavy.
• Zmienka známeho zberateľa ľudových piesní Prof. Karola Plicku o ceste na Hrochoť so zástavkou v hrochotskom mlyne.

Nájde sa pod Poľanou alebo aj na Slovensku veľa miest s takou zaujímavou charakteristikou?"

M.K